Požiadavka na energetickú hospodárnosť a udržiavanie tepla je v právnom systéme Slovenskej republiky upravená v:

zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,

zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EHB“),

zákone č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

vyhláške MŽP č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

vyhláške MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o EHB“).

Podľa uvedených predpisov plnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť a udržiavanie tepla kontrolujú príslušné orgány verejnej správy (stavebné úrady) v štádiu povoľovania stavby a v štádiu kolaudácie, resp. začatia užívania stavby. V prvom prípade splnenie požiadavky preukazuje stavebník projektovým energetickým hodnotením budovy, ktoré musí priložiť k projektu stavby predkladanému stavebnému úradu k žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Po uskutočnení stavby musí stavebník zabezpečiť energetický certifikát budovy, ktorý musí predložiť v kolaudačnom konaní.

Požiadavka na energetickú hospodárnosť a udržiavanie tepla pre budovy je uzákonená v ustanovení § 47 stavebného zákona, ktorý upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb. Podľa písm. e) cit. ustanovenia sa stavby musia navrhnúť tak, aby technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť sa podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o EHB vyžaduje pri: 1. nových budovách, 2. existujúcich budovách pri ich významnej obnove, 3. stavebných konštrukciách a prvkoch tvoriacich ich časť, ktoré oddeľujú vnútorné prostredie budov od vonkajšieho prostredia (ďalej len „obalová konštrukcia“) a 4. technických systémoch vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia budov a ich kombinácie (ďalej len „technický systém“).

Plnenie požiadaviek podľa zákona o EHB sa podľa § 2 ods. 2 zákona o EHB nevzťahuje na:

a) budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,

b) kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,

c) budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,

d) priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie, e) bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní,

f) samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.


Budovy sa podľa § 3 ods. 5 zákona o EHB členia na tieto kategórie:

a) rodinné domy,

b) bytové domy,

c) administratívne budovy,

d) budovy škôl a školských zariadení,

e) budovy nemocníc,

f) budovy hotelov a reštaurácií,

g) športové haly a iné budovy určené na šport,

h) budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby,

i) ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu.