Rozhodli ste sa stavať alebo rekonštruovať nehnuteľnosť? Nemáte však žiadnu predstavu, či budete potrebovať stavebné povolenie alebo postačí ohlásenie stavby. Neviete, čo všetko treba vybaviť na stavebnom úrade pred tým, ako začnete so samotnou stavbou?
Zorientovať sa v zložitej legislatívnej úprave Stavebného zákona a celkovo neprehľadnej problematike stavebného práva vám pomôže tento článok.
Máte možnosť pustiť sa do vybavovačiek na stavebnom úrade sami alebo zastupovaním v stavebnom konaní pre stavebným úradom poveriť na základe splnomocnenia špecializovanú firmu. Tá proces stavebného konania do detailov pozná a ovláda jednotlivé administratívne postupy, ako aj príslušnú legislatívu.
Takto ušetríte od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov času pri začatí stavby, ako aj niekoľko dní absencie v práci, ktoré sú potrebné na prvotnú návštevu úradov.
O vašich ušetrených nervoch a energii ani nehovoriac!
Či už ide o novostavbu alebo zmenu dokončenej stavby (tento článok vysvetľuje aj to, čo znamená v praxi a z pohľadu Stavebného zákona pojem zmena dokončenej stavby) hovorovo „prestavbu“ alebo „rekonštrukciu stavby“ môžu nastať 3 situácie, s ktorými Stavebný zákon počíta.
Podľa toho je stavebník povinný zabezpečiť si príslušný druh povolenia od stavebného úradu. Pritom aj súhlas stavebného úradu s ohlásenou drobnou stavbou má do určitej miery charakter povolenia, ale nie je to ani zďaleka to isté ako stavebné povolenie.
O ktoré 3 situácie teda ide?
– stavebný zákon vyžaduje ohlásenie stavby
– nie je potrebné ohlásenie stavby ani stavebné povolenie
– stavebný zákon vyžaduje stavebné povolenie
Pardon, je tu ešte 4. možnosť! Tou je správna úvaha stavebného úradu. V niektorých prípadoch bude mať posledné slovo stavebný úrad! Nemyslíme tým teraz hypotetickú situáciu, že si stavebný úrad vyloží prípad v rozpore so zákonom alebo vo váš neprospech – čítajte preto ďalej, vrátime sa k tomu.
A teraz pekne po poriadku.
Ktoré stavby a stavebné práce možno uskutočňovať iba na základe ohlásenia?
Výhodou je, že proti stavebnému konaniu ide o jednoduchší prípad ako v prípadoch stavieb, ktoré podliehajú stavebnému konaniu.
Ohlásiť stavebnému úradu treba predovšetkým drobné stavby, niektoré stavebné úpravy a zákonom presne vymedzené stavby komunikačných sietí a zariadení. Ohlásiť treba aj udržiavacie práce, ktoré svojou povahou a rozsahom nespadajú do kategórie „bežné udržiavacie práce“.
Ohlasovacia povinnosť voči stavebnému úradu vyplýva z § 55 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého písomné ohlásenie stavby stavebnému úradu postačí v nasledujúcich prípadoch:
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí (kumulatívna podmienka),
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,
h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 39a ods. 3 písm. b) a c) Stavebného zákona pre drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce sa nevyžaduje územné rozhodnutie. Územné konanie ako osobitný druh správneho konania vedeného podľa Stavebného zákona predchádza stavebnému konaniu. Stavebné konanie teda nemožno začať skôr, ako pred dosiahnutím právoplatného územného rozhodnutia.
Písomné ohlásenie stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác stavebnému úradu tzv. ohláška
Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 pís. a) až h) Stavebného zákona vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu.
K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu.
Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú (t.j. taká, ku ktorej bolo na stavebnom úrade podané ohlásenie drobnej stavby) drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Aj tu sa teda stretávame s aplikáciou tzv. správnej úvahy, resp. správneho uváženia stavebného úradu (4. z možností, ktoré môžu nastať).
Čo v prípade, že stavebný úrad s vami nekomunikuje?
V praxi sa často stretávame s otázkou, či stavebník môže uskutočniť drobnú stavbu len na základe podaného ohlásenia v prípade, že mu stavebný úrad neodpovie do 30 dní alebo dlhšie.
Na takomto princípe režim ohlasovania a povoľovania stavieb v súčasnosti nefunguje. Zrejme ani v budúcnosti po rekodifikácii stavebného zákona fungovať nebude. Pravdepodobne však dôjde k rozšíreniu okruhu stavieb, ktoré si nebudú vyžadovať ohlásenie.
Ustanovenie § 57 ods. 2 Stavebného zákona dáva jednoznačnú odpoveď. Stavebník môže uskutočniť ohlásené stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu podľa podaného ohlásenia nemá námietky.
V opačnom prípade by išlo o stavbu uskutočnenú bez predchádzajúceho ohlásenia stavebnému úradu alebo tzv. neohlásenú stavbu. Týmto sa vystavujete riziku štátneho stavebného dohľadu, pokiaľ stavebný úrad na základe vlastnej činnosti alebo podnetu inej osoby zistí, že uskutočňujete neohlásenú stavbu (bez súhlasu stavebného úradu s podaným ohlásením).
Pozor treba dávať aj na doplnkovú funkciu, ktorá sa vyžaduje u drobnej stavby. Ak nesprávne posúdite túto situáciu a nepôjde o stavbu, ktorú možno uskutočňovať iba na základe ohlásenia, z neohlásenej stavby sa razom môže stať dodatočné stavebné konanie, v ktorom sa môžete pokúsiť nelegálnu (čiernu) stavbuzlegalizovať. Toto konanie je vždy spojené s konaním o priestupku podľa Stavebného zákona na úseku územného plánovania a stavebného poriadku (fyzické osoby) alebo správnom delikte (právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie) a uložením finančnej pokuty v medziach zákonných sadzieb.
Čo je to drobná stavba a na základe akých kritérií sa posudzuje? Doplnková funkcia drobnej stavby
Drobné stavby sú podľa Stavebného zákona (§ 139b SZ) definované ako stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to:a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
Za drobné stavby sa považujú aj:
a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b) oplotenie,
c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod,
e) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2.
Doplnková funkcia drobnej stavby sa nedá presne zadefinovať, keďže sa musia do úvahy brať aj možné špecifické okolnosti a v praxi má každý stavebný úrad zaužívanú istú metodiku posudzovania tejto otázky.
Určite vás však musíme upozorniť na najčastejšie prípady, kedy dochádza k omylom stavebníkov. To, že zastavaná plocha plánovanej stavby nepresahuje 25m2 alebo sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby, nemení sa podstatne vonkajší vzhľad alebo spôsob užívania stavby automaticky neznamená, že ide o drobnú stavbu.
– Zmeny dokončených stavieb – prístavby, nadstavby a vstavby si vždy vyžadujú stavebné povolenie, čo vyplýva jednak zo zákona (§ 55 ods. 1 Stavebného zákona), zmeny dokončených stavieb tiež často plnia tú istú funkciu ako doterajšia stavba a sú prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou (napr. obytnú, takže sa určite nedá hovoriť o doplnkovej funkcii k hlavnej stavbe).
– Stavebné úpravy, pri ktorých sa síce zachová vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (podstata pojmu stavebných úprav) a ktoré sú však zároveň aj stavebnými úpravami, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby, zasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, mení sa spôsob užívania stavby alebo sa ohrozujú sa záujmy spoločnosti – nemožno tu aplikovať § 55 ods. 2 (nie sú splnené 4 kumulatívne zákonné predpoklady), podľa ktorého postačuje ohlásenie stavebnému úradu, tento prípad spadá pod odsek 1 – vyžaduje sa stavebné povolenie.
Zobytnenie priestorov
Častým prípadom stavebných úprav vyžadujúcich si stavebné povolenie je napr. prestavba podkrovných priestorov za účelom ich zobytnenia. Zobytniť podkrovie a užívať ho ako obytný priestor nie je možné na základe ohlásenia. Týmito stavebnými úpravami sa prinajmenšom mení pôvodný spôsob užívania stavby, resp. jej časti a bez následnej kolaudácie nie je možné vstavbu podkrovia užívať ako obytnú plochu. Čo sa týka možného ohrozenia verejného záujmu, túto otázku stavebníci len ťažko dokážu sami posúdiť. Získaním stavebného povolenia, v ktorom budú zo zákona zohľadnené aj podmienky jednotlivých dotknutých orgánov na ochranu verejných záujmov, sa tak môžu chrániť pred rizikom, že v prípade spôsobenia škody vo sfére verejných spoločenských záujmov voči nim bude uplatnený nárok na náhradu vzniknutej škody alebo uložená pokuta (napr. nepovolený výrub drevín).
Jednoduchá stavba nemôže mať viac ako jedno nadzemné podlažie. Ktoré iné stavby sú definované ako „jednoduché stavby“ a čo to znamená pre vás ako stavebníka?
Podľa ustanovenia § 139b Stavebného zákona jednoduché stavby sú definované ako:
a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,
b) stavby na individuálnu rekreáciu (napr. rekreačné chaty a pod.),
c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,
d) oporné múry,
e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m,
f) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Stavby uvedené v § 139b odseku 1 písm. c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak z hľadiska požiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb.
Za jednoduché stavby sa podľa § 139b ods. 3 výslovne nepovažujú tieto stavby: stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení a stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.
Je teda jednoznačné, že jednoduchá stavba nemôže mať ďalšie nadzemné podlažie, pričom zákon rozlišuje medzi podlažím a podkrovím. Rozdiel medzi podkrovím a podlažím je ustanovený i v STN 73 7301 Budovy na bývanie, podľa ktorej “podlažie” je časť budovy vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktiež vyhláška č. 532/2002 Z.z. vymedzuje pojem “podlažie“ ako dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie.
Aký je praktický význam pre vás?
– ohlásenie stavby – jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu možno realizovať na základe ohlásenia len vtedy, ak tak určil stavebný úrad v predchádzajúcom územnom rozhodnutí (napr. pre lokality individuálnej bytovej výstavby),
– stavebné povolenie – stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe – tzv. zlúčené územné a stavebné konanie, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny (§ 39a ods. 4 Stavebného zákona).
Spojené územné a stavebné konanie je administratívne menej rozsiahle a trvá kratšie.
Bežné udržiavacie práce môžete uskutočňovať aj bez ohlásenia. Ktoré to sú?
Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (tzv. bežné udržiavacie práce), sú najmä:
a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
b) opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d) výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
e) maliarske a natieračské práce.
Často to bez stavebného povolenia nepôjde! Kedy budete potrebovať vybaviť stavebné povolenie?
Odpoveď je jednoduchá!
Stavebné povolenie budete potrebovať vtedy, ak Vašu stavbu nemožno zaradiť ani pod jednu z vyššie uvedených kategórií. To znamená, že nejde o drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, pri ktorých postačí ohlásenie alebo bežné udržiavacie práce (tieto sa stavebnému úradu neohlasujú). Pamätajte aj na dôležitú vec, že drobnou stavbou nie je ani stavba, ktorej zastavaná plocha je síce menšia ako 25m2 (vrátane), ale neplní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Stavebného zákona sa stavebné povolenie vyžaduje v týchto prípadoch:
– pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
– pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania;
– stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb (ide o zmeny stavieb, ku ktorým bolo vydané právoplatné stavebné povolenie pred ich dokončením a kolaudáciou aj zmeny dokončených stavieb zvyčajne po kolaudácii), najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Čo si treba predstaviť pod pojmom „zmena dokončenej stavby“?
Podľa ustanovenia §139b SZ sú to tieto prípady:
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,
c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
Opäť vám pripomíname dôležitú vec!
V prípade nadstavieb a prístavieb, resp. iných foriem rekonštrukcie, pri ktorých sa mení výška alebo sa zväčšujú pôdorysné rozmery stavieb, je medzi laikmi zaužívaný názor, že pokiaľ je ich plocha menšia ako 25m2, ide o drobnú stavbu (ohlásenie), nesprávny. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona ide o zákonom stanovený predpoklad – zmena stavby, kedy sa v každom prípade stavebné povolenie vyžaduje, Stavebný zákon nehovorí o ich minimálnej ploche, príp. výške t.j. nerobí rozdiel medzi zmenou stavby menšieho a väčšieho rozsahu.
Univerzálne platný názor v praxi stavebných úradov však určite nenájdete, preto vám odporúčame nejednoznačné prípady konzultovať priamo s príslušným stavebným úradom, ktorý by vám mal pomôcť stanoviť aj rozsah potrebnej projektovej dokumentácie.
Na začiatku článku sme vám sľúbili, že opíšeme aj 4. možnosť, ktorá by mohla nastať.
Posúdenie špecifických prípadov, ktoré zákon nerieši dostatočne, bude vecou správnej úvahy stavebného úradu. Najčastejšie pôjde o prípady zatepľovania dokončených stavieb a budov. Stavebný zákon a aktuálne usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (súčasný názov “Ministerstvo dopravy a výstavby SR”) k problematike spôsobu povoľovania zmien dokončených stavieb – stavebných úprav súvisiacich so zmenou tepelnej ochrany budov dodatočným zatepľovaním stavieb (zatepľovanie budov) zo dňa 24.08.2.007 totiž kladú stavebným úradom za povinnosť, aby situáciu vyhodnocovali jednotlivo na základe svojej správnej úvahy.
Ako môže v praxi výsledok správnej úvahy stavebného úradu vyzerať?
Uviedli sme, že pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, postačí, keď ich ohlásite.
Ostatné stavebné úpravy vyžadujú stavebné povolenie vydané v stavebnom konaní.
Zatepľovanie budov je možné charakterizovať ako zmenu dokončenej stavby uskutočnenú stavebnými úpravami, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (§ 139b ods. 5 písm. c) stavebného zákona) zväčšené len o hrúbku zatepľovacieho systému.
V zmysle záveru usmernenia ministerstva na stavebné úpravy súvisiace so zatepľovaním budov alebo ich častí, ktoré spĺňajú kumulatívne všetky 4 kritériá podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona:
a) v prípade jednoduchých stavieb (§ 139b ods.1 a 2 stavebného zákona) postačí ohlásenie stavby; v predmetnej veci je vždy v právomoci stavebného úradu, aj v takomto prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti a skutočnosti, určiť ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie;
b) pri ostatných stavbách (napr. bytové budovy, nebytové budovy) posúdenie toho, či je potrebné stavebné povolenie je vecou správnej úvahy stavebného úradu. Spravidla určí ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie s doplnením dokumentácie podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v odôvodnených prípadoch aj s projektovým hodnotením energetickej hospodárnosti budov podľa vyhlášky MVRR SR č. 625/2006 Z.z.
Pomohol vám článok zorientovať sa v problematike? Ak by ste nám chceli položiť doplňujúce otázky k téme článku, resp. informovať sa ohľadne konkrétnej ponuky služieb v oblasti stavebného inžinieringu – vybavenie stavebného povolenia na kľúč, smelo nás kontaktujte a spýtajte sa! Žijeme stále rýchlejšiu dobu,sme zavalení mnohými povinnosťami, preto už nie je ničím výnimočným, že svojimi „papierovačkami“ poveríte niekoho iného tak, ako sa napr. sami nebudete strihať alebo liečiť zápal pľúc či ošetrovať si svojpomocne zlomeninu.
Poznámka: Celé aktuálne platné a účinné znenie zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nájdete na štátnom právnom a informačnom portáli Slov-Lex: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/
Je stavba altánku 8m x 4m drobnou stavbou? Postačuje ohlásenie drobnej stavby?
Dobrý deň,
stavba s pôdorysnými rozmermi 8×4 m by mala zastavanú plochu 32 m2, pričom za drobnú stavbu sa považuje len stavba do 25m2. Stavebný úrad je tiež povinný skúmať, či stavba altánku (do 25m2) by plnila doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.
(cit. aktuálny Stavebný zákon: „drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu….”).
Platný stavebný zákon však pojem „doplnková stavba“ nepozná, spomína iba doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe pri drobných stavbách. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že doplnková stavba môže mať iba charakter drobnej stavby, čiže stavby, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m (pri podzemných stavbách zastavaná plocha nemôže presiahnuť 25 m2 a hĺbka 3 m). Každá stavba so zastavanou plochou väčšou ako 25m2 by už nemohla byť predmetom ohlásenia, ale bola by predmetom stavebného konania, ktoré končí vydaním stavebného povolenia.
Ohlásenie je možné iba v prípade, ak sa realizuje drobná – doplnková stavba k už existujúcej hlavnej stavbe. Ak by na pozemku nebola žiadna iná stavba a Vy ako stavebník by ste si chceli vybudovať iba altánok, ktorého zastavaná plocha by síce mala do 25 m2, ale išlo by o jedinú stavbu na tomto pozemku, neboli by splnené podmienky drobnej stavby, nakoľko by nedopĺňala hlavnú stavbu.
Tiež treba prihliadať na samotnú definíciu stavby t.j. správne posúdenie otázky, či vôbec ide o stavbu. V zmysle ust. § 43 ods. 1 Stavebného zákona sa pod pojmom “stavba” rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Pevným spojením so zemou sa pritom rozumie:
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
V aplikačnej praxi často vyvoláva otázniky problematika posúdenia pevného spojenia (ukotvenia) stavebných konštrukcií (ktoré inak spĺňajú aj ostatné definičné znaky stavby tak, ako ju vymedzuje platný Stavebný zákon) so zemou oceľovými zemnými skrutkami tzv. vrutmi. V odpovedi Ministerstva dopravy a výstavby SR na žiadosť o metodické usmernenie k tejto problematike zo dňa 15.11.2016 sa uvádza nasledovný názor (žiadosť o metodické usmernenie sa týkala konkrétne stavby oplotenia ukotvenej týmto spôsobom, avšak uvedený názor možno aplikovať na všetky stavby spojené so zemou, resp. založené týmto spôsobom): Máme za to, že spojenie oplotenia (stavebnej konštrukcie/stavby) so zemou zemnými skrutkami, ktoré sa pevne zavŕtavajú do zemného podkladu možno považovať za spôsob zakladania stavby, teda takáto stavby spĺňa požiadavku ustanovenú v § 43 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, t.j. „spojenie pevným základom“.
(kľúčové slová: ohlásenie drobnej stavby do 25m2, doplnková funkcia drobnej stavby k hlavnej stavbe, ohlásenie alebo stavebné povolenie, usmernenie MDVRR SR k pojmu pevné spojenie so zemou)
Dobrý deň potrebujem informáciu či je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie drobnej stavby na rozvod plynu od domovej rozvodnej skrine po odberné plynové zariadenie (kotol). A aké prace mozem vykonat v pripade potreby stavebneho povolenia pred jeho vydanim. Ďakujem. Emil.
Dobrý deň prajeme,
budovanie prípojok inžinierskych sietí si v zmysle platného stavebného zákona vyžaduje určite aspoň ohlásenie drobnej stavby.
Dobrý deň, prosím o informáciu či sa za drobnú stavbu považuje aj drevená kostra, ktorá nie je pevne spojená so zemou. Na obec som podala ohlásenie drobnej stavby a obec mi to zamietla z dôvodu že drobná stavba už je postavená. Mám pri dome len hranoly, ktoré nie sú žiadnym spôsobom pevné spojené so zemou a na nich je plachta. Postavili sme to ako provizórne prekrytie na materiál. Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň, chcel by som sa informovať čo bude potrebné vybavovať na Stavebnom úrade, ak chcem rekonštruovať komín. Komín ma vo vnútri azbestovocementovú vložku, takže ho bude špecializované firma odstraňovať a potom sa postaví nový. Bude to spadať pod bežné udržiavacie práce alebo bude potrebná ohláška, príp. stavebné povolenie? Stavbu by realizovala firma na to určená. Vopred pekne ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, Martin,
ďakujeme za Vašu otázku týkajúcu sa problému, či je potrebné stavebné povolenie (ohlásenie) v prípade rekonštrukcie komína.
Naša odpoveď sa vzťahuje na rekonštrukciu, resp. opravu komína, ktorá je realizovaná samostatne, nie ako súčasť rozsiahlejšej opravy rodinného domu, resp. inej stavby (tak sme pochopili položenú otázku).
Udržiavacími prácami v zmysle ust. § 139b ods. 15 Stavebného zákona, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (tzv. bežné udržiavacie práce), sú najmä:
a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
b) opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d) výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
e) maliarske a natieračské práce.
Na Váš prípad sa vzťahuje písmeno b) cit. zákonného ustanovenia.
Treba mať na zreteli, že nie všetky udržiavacie práce možno vykonávať bez ohlásenia stavebnému úradu.
Ohlásiť stavebnému treba predovšetkým tie udržiavacie práce, ktoré svojou povahou a rozsahom nespadajú do kategórie „bežné udržiavacie práce“. Najbežnejšie z nich sú vymenované ďalej v texte:
Ohlasovacia povinnosť voči stavebnému úradu vyplýva z § 55 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého ohlásenie stavebnému úradu postačí v nasledujúcich prípadoch:
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí (kumulatívne podmienky);
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie (kumulatívne podmienky);
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti (kumulatívne podmienky);
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie (alternatívna podmienka) a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou a iné.
Typickým príkladom, kedy by nepostačovalo ohlásenie je napr. zmena tvaru strechy. Pretože dochádza k zásahu do nosných konštrukcií stavby, prípadne aj k podstatnej zmene vzhľadu stavby, a takéto zásahy do stavby si už vyžadujú predchádzajúce stavebné konanie a stavebné povolenie.
Po ukončení rekonštrukčných prác a pred jeho uvedením do prevádzky je potrebné preskúšanie komína revíznym technikom, ktorý o preskúšaní vydá potvrdenie.
Nakladanie s nebezpečným odpadom a jeho likvidácia sa riadi ustanoveniami zákona o odpadoch, pričom tieto činnosti môže vykonávať iba oprávnená organizácia s príslušným oprávnením (registráciou).
Dobry den,
staviame bungalov. uz sa kvazi dokoncuje a tak sme zacali zistovat ako funguje kolaudaciu a v zozname priloh som nasla dokumenty-oznamenie o zacati stavby. Absolutne si neviem spomenut ci sme to takto oznamovali. Kupili sme pozemok so stavebnym povolenim a na urade sme robili zmenu pred dokoncenim. cize nam vydali schvalenie k stavebnemu povoleniu. tahalo sa to mesiace a ked to bolo konecne schvalene tak sme zacali stavat. Vobec nas nenapadlo ze by sme to znova este nejako sepratane mali oznamovat. Co mame robit ak sme naozaj zabudli ohlasit zaciatok stavby? je za to nejaka pokuta?
Vopred dakujem za odpoved.
Dobrý deň prajeme,
stavebnému úradu dodatočne oznámte, že ste začali uskutočnovať stavbu a ku ktorému dátumu, mali by ste viesť aj stavebný denník.
Dobrý deň, môžete mi prosím povedať do akej kategórie stavieb spadá montovanie solárneho zariadenia, teda umiestnenie kolektorov na strechu obytného domu?
Ďakujem
Pre účely konania podľa stavebného zákona sa rozumie:
– fotovoltickou elektrárňou (FVE) zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie, umiestnené najčastejšie priamo na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti stavby (budovy), ktorého výkon je vyvedený priamo do distribučnej sústavy. Takýmto spôsobom
“ pripojené zariadenie slúži primárne na výrobu elektriny pre dodávku do distribučnej sústavy. Takéto zariadenie má charakter elektrárne a je prevádzkou výrobného charakteru.
– fotovoltickým zariadením (FVZ) zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestnené najčastejšie priamo na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti stavby (budovy), ktorého výkon je vyvedený do vlastnej elektroinštalácie stavby (budovy). Takýmto spôsobom pripojené zariadenie slúži primárne pre výrobu elektrickej energie pre vlastnú spotrebu v stavbe (budove), a to aj v prípade, že elektrotechnické riešenie stavby (budovy) umožňuje dodávku elektriny do distribučnej sústavy v čase, keď okamžitá spotreba elektriny v stavbe (budove) je nižšia ako okamžitá výroba elektriny v zariadení.
II. Fotovoltické zariadenie (FVZ)
Podľa § 54 stavebného zákona stavby a ich zmeny sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia, alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ stavebný zákon a vykonávacie predpisy k nemu neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotecľmické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pľi zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.
Umiestnením fotovoltického zariadenia (FVZ) na strechu alebo fasádu stavby (budovy) sa nemení účel užívania stavby oproti účelu, na ktorý bola pôvodná stavba povolená v prípadoch, ak je elektrická energia vyrobená zo slnečnej energie vyvedená do vlastnej elektroinštalácie stavby1 (bez ohľadu na odvádzanie prebytkov elektrickej energie do distribučnej siete). Z hľadiska povoľovania fotovoltického zariadenia (FVZ) na streche alebo fasáde existujúcej stavby (budovy), bude stavebný úrad postupovať podľa § 54 stavebného zákona v režime stavebného povolenia alebo ohlásenia ako pri stavebných úpravách:
– stavebné povolenie je potrebné, ak ide o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby, zasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, mení sa spôsob užívania stavby a ohrozujú sa záujmy spoločnosti (§ 55 ods. 1 v spojení s § 66 stavebného zákona),
– ohlásenie stavebnému úradu postačí iba vtedy, ak ide o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti (§ 55 ods. 2 písm. c) v spojení s § 57 stavebného zákona).
Dobrý deň chcel by som sa informovať, chceli by sme prerobiť respektíve uzavrieť už existujú terasu . Má betónovy podklad je pripojená k domu . Nad terasou je balkón. Čize by sa v podstate domúrovali iba 2 steny . Je potrebný projekt ? Prípadne aký je postup. (Povolenia , poplatky,podmienky,… ) bude to mať cca 25m2 . Planujeme z toho dalšiu izbu . Ďakujem za informácie
Dobrý deň,
z pohľadu Stavebného zákona sa to chápe ako prístavba k RD, čiže budete potrebovať stavebné povolenie.
Zdravim ked idem prerabat podkrovie stym ze zostane take ake je aj stojky vsetko iba zateplim dam dreveny obklad namalujem stojky nalakujem a chcem tam dat sadrokartonove priecky a mat to ako byvanie musim mat stavebne povolenie ?
Dbrý deň prajeme,
z Vašej otázky nie je zrejmé, či budete zobytňovať/rekonštruovať doteraz neobytné podkrovné, resp. úložné priestory alebo prerábate/renovujete už obytné podkrovie (v tomto prípade by stavebnému úradu malo postačovať aj ohlásenie stavebných úprav).
Dobrý deň, mali by sme záujem vybudovať terasu, ktorá by bola súčasťou domu rozmere 5x5m. Aké doklady budem potrebovať? Čo treba vybaviť? Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
pokiaľ bude terasa stavebne prepojená s domom, budete potrebovať riešiť stavebné povolenie (prístavba terasy).
Dobrý deň.Chcel by som vedieť či potrebujem stavebné povolenie,ak prerabam prístrešok na auto ktorý je súčasťou domu,na garáž.dakujem.
Dobrý deň prajeme,
podľa druhu stavebných úprav alebo udržiavacích prác t.j. „prerábky“ prístrešku na auto, môžete zvážiť splnenie ohlasovacej povinnosti stavebnému úradu (ohlásenie stavebných úprav alebo udržiavacích prác). Škoda, že ste bližšie nepopísali, o aký druh „prerábky“ stavby konkrétne ide.
Dobrý den,chcem si postavit v záhrade hospodársku budovu ako garáž Z rozmerom asi 11x 6 metrov, bola by to drevená konštrukcia a vnútro by bol sadrokarton. Treba na takúto stavbu povolenie? Dakujem za odpoved
Dobrý deň prajeme,
vzhľadom na to, že stavba garáže plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, jej osadenie na pozemku si pravdepodobne vyžaduje aj úpravu podkladu, resp. ideo samotné pevné spojenie so zemou, plánovaný pôdorysný rozmer cca 60 m2 presahuje zastavanú plochu drobných stavieb (stavby do 25m2 plniace doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe), stavebné povolenie pre takúto stavbu je potrebné.
Chcela by som sa opýtať, či potrebujem stavebné povolenie na výmenu sedlovej strechy. Pôvodne sú tam svetlíky,ale chcela by som tam dať vikiery.
Nutne potrebujem vymeniť strechu, lebo po štvrtkovom krupobití mám ju celkom rozbitú.
Dobrý deň prajeme,
nakoľko sa nemení vzhľad budovy ani sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby, v takomto prípade vo všeobecnosti bude postačovať ohlásenie stavebných úprac a udržiavacích prách.
Dobry den,
chcem sa opytat ci na stavbu oplotenia v extravilane obce je dostatocne ohlasenie alebo treba stavebne povolenie. Na stavebnom pozemku nieje ziadna stavba.
Vraj je potrebne stavebne povolenie
Dakujem za odpoved.
Dobrý deň,
pri požiadavke na oplotenie pozemku nehrá umiestnenie „oplocovaného“ pozemku v rámci intrvilánu alebo oxtravilánu obce rolu.
Oplotenie ako také býva vždy predmetom ohlásenia drobnej stavby, čiže informácia, že sa nevyžaduje stavebné povolenieje v podstte správna.
K staršiemu domu chcem pristaviť stavbu 3x4m kde by bola kúpeľňa, kuchyňa a WC, teda zariadenia, ktoré teraz dom neobsahuje. Ako si počínať. Ďakujem Laco Zrubec
Dobrý deň prajeme,
v otázke ste si vlastne aj sami odpovedali, čo ste možno ani neuvedomili, a síce, že ide o prístavbu k rodinnnému domu ako jeden zo spôsobov zmeny dokončenej stavby. K prístavbe je potrebné stavebné povolenie, ešte pred tým je potrebné nechať vypracovať projektovú dokumentáciu stavby.
Dobry den, rada by som sa opytala na chatku, ktoru mi strhol vietor a bola som nutena ju odpratat. Avsak je zapisana v katastri. Chatka uz ako taka neexistuje , na mieste ostali len pevne betonove zaklady. Ak ich chcem odstranit, kedze maju tak 100 rokov, treba to ohlasit?
Dakujem
Dobrý deň prajeme,
malo by postačovať, ak si od príslušného stavebného úradu vyžiadate tzv. potvrdenie o neexistencii stavby (k žiadosti, ktorú sformulujete tak, aby v nej bol opísaný skutočný stav veci, by ste mali priložiť aj základnú fotodokumentáciu mieste bývalej stavby).
Dobrý deň prajem, chcela by som sa spytať, či pôjde o doplnkovú stavbu – keď dodržím všetky nariadenia ( do 25m2) a výška do 5m. Keď chcem postaviť slamený domček na pozemku, kde už stojí dom. V podstate to bude niečo ako chatka, alebo zahradný domček. Bude mať základ. V tomto prípade stačí len ohlasenie? Alebo to bude inak?
Ďakujem veľmi pekne.
Dobrý deň prajeme,
v prípade, že stavba ako ste to pípísali vo svojej otázke splní podmienku doplnkovej funkcie k hlavnej stavbe napr. rodinnému domu, a jej zastavaná plocha nebude viac ako 25 m2, pôjde o drobnú stavbu, ktorú postačuje ohlásiť stavebnému úradu.
Dobrý deň, chcem sa spýtať že či potrebujem stavebné povolenie keď chcem hospodársku budovu kde už je aj elektrina a voda natiahnutá premeniť na bytovú jednotku. S tým že pôdorys domu ani výška sa meniť nebudú.
Dobrý deň prajeme, stavebné povolenie určite potreebujete, nakoľko sa mení účel využívania budovy (stavby) z hospodárskej na obytnú budovu.
Dobrý deň,
v tomto prípade sa tiež mení využitie, resp. samotný (prevažujúci)účel stavby, stavba po rekonštrukcii bude preklasifikovaná na obytnú, čiže vybavenie stavebného povolenia je pre takúto zmenu (doknčenej) stavby v roku 2020 nutné. Zatiaľ stále platí starý pôvodný stavebný zákon.
Dobrý deň prajem,
na Vašom mieste by sme to riešili ako ohlásenie udržiavacích prác, malo by to byť na stavebnom úrade obhájiteľné.
Dobrý deň,
ak je to doplnkový objekt do 25 m2, tak postačuje ohlásenie.
Dobrý deň, potrebujeme stavebné povolenie ked chceme zateplit obvodové múry na bytovke so 6 bytmi?
Dobrý deň,
k zatepleniu zvyčajne stavebné úrady požadujú stavebné povolenie (existuje v tomto zmysle usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby SR)
Dobrý deň, je možné umiestniť drobnú stavbu na hranicu pozemku? Alebo je nutné dodržať odstup kvôli údržbe obvodovej steny? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
pre drobné stavby nie sú stanovené minimálne odstupy stavieb, avšak z dôvodu, ktorý ste uviedli a v záujme zachovania dobrých susedských vzťahov sa odporúča určitý odstup (napr. 1- 1,5m) zachovať.
Dobrý deň, môžem sa opýtať čo hovorí stavebný zákon o dočasných stavbách. Rád by som si postavil drobnú chatku niekde v prírode, ale žiaľ na žiadnom mieste čo sa mi pozdáva to územný plán nedovoľuje, jediný spôsob ako to obísť je zmena územného plánu čo je dosť nereálne tak preskúmavam všetky možnosti.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
aj pri umiestňovaní dočasných stavieb musí stavebný úrad skúmať súlad s územným plánom, čiže dočasnou stavbou sa Váš problém vyriešiť nedá, je potrebné vytypovať na stavbu takú lokalitu, kde je možné z hľadiska miestnych regulatívov stanovených v schválenej územnoplánovacej dokumentácii postaviť rekreačnú chatku.
Dobry den
Chcel by som sa opytat co potrebujem vybavit k tomu aby som si mohol polozit ocelovy kontajner alebo unimobunku na pozemok na ornej pode za ucelom skladovania naradia ako traktor, kosacky… Bez spojenia so zemou ani so ziadnou upravou podkladu.
Dakujem
Dobrý deň,
za predpokladu, že sa nebudú realizovať pripojenie na IS, tak to nespĺňa definíciu stavby.
Dobrý deň,
Chcem sa opýtať, či treba stavebné povolenie na dom cca 60m2, keď to bude stáť na stĺpoch.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
ak to má byť rodinný dom, musí byť riešené aj pripojenie na inžinierske siete, čo sa tiež považuje za pevné spojenie so zemou t.j. ide o stavbu v zmysle stavebného zákona.
Dobrý deň. Máme ako občianske združenie na ornej pôde položené 4unimobunky v kope na betónových kockach bez zásahu v zemi. Jednoducho rozoberateľna budova bez prípojok. Niečo ako hospodárska budova.jednoduchá stavba 48m2.
Treba to ohlásiť alebo treba na to dáke povolenie?
Dobrý deň,
podľa popisu sa zdá, že nie je splnená definícia pre stavbu podľa stavebného zákona. Pokiaľ chcete mať istotu, odporúčame situáciu konzultovať s príslušným stavebným úradom.
Dobrý deň prajem,
je potrebné stavebné povolenie na zateplenie staršieho rodinného domu a na umiestnenie žumpy na dvore?
Zároveň sa pýtam, či sa k tomu musia vyjadriť aj susedia v rámci stavebného konania.
Ďakujem
1/ Zateplenie budovy má charakter zmeny dokončenej stavby uskutočnenej stavebnými úpravami, pri ktorých sa zachováva pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (§ 139b ods. 5 písm. c) Stavebného zákona), ktoré je zväčšené iba o hrúbku zatepľovacieho systému.
Na stavebné úpravy súvisiace so zatepľovaním budov alebo ich častí, ktoré spĺňajú kumulatívne všetky 4 kritériá podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona
a) v prípade jednoduchých stavieb (§ 139b ods.1 a 2 stavebného zákona) postačí ohlásenie v predmetnej veci je vždy v právomoci stavebného úradu, aj v takomto prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti a skutočnosti, určiť ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie (v takom prípade platí postup podľa § 7 vyhlášky č.453/2000 Z.z.)
– Vy ako stavebník podávate na stavebný úrad ohlásenie stavebných úprav, resp. po konzultácii so stavebným úradom priamo žiadosť o stavebné povolenie, ak to stavebný úrad požaduje
b) pri ostatných stavbách (napr. bytové budovy, nebytové budovy) posúdenie toho, či je potrebné stavebné konanie je vecou správnej úvahy stavebného úradu. Spravidla určí ohlásené stavebné úpravy na stavebné konanie s doplnením dokumentácie podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., v odôvodnených prípadoch aj s projektovým hodnotením energetickej hospodárnosti budov podľa vyhlášky MVRR SR č. 625/2006 Z.z., resp. tieto podliehajú stavebnému konaniu na základe žiadosti o stavebné povolenie.
Aktuálne usmernenie je dostupné tu: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/vystavba-5/statna-stavebna-sprava/dokumenty-a-materialy/usmernenia
Zároveň súčasťou projektovej dokumentácie musí byť tzv. projektové energetické hodnotenie, pokiaľ ide o významnú obnovu budovy. Významná obnova predstavuje najmä zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy v rozsahu najmenej 25 % plochy obalových konštrukcií budovy.
Podrobnosti o obsahu a požiadavkách na projektové energetické hodnotenie budov upravuje vyhláška o EHB.
Po uskutočnení stavby musí stavebník zabezpečiť energetický certifikát budovy, ktorý predloží v rámci kolaudačného konania.
2/ Žumpu postačuje ohlásiť, žumpa nie je vodnou stavbou.
3/ Ohlásenie či už drobnej stavby alebo stavebných úprav (zateplenie, ak stavebný úrad neurčí, že je potrebné stavebné povolenie) nemá charakter správneho konania s účastníkmi konania – nie je to isté ako stavebné konanie. Stavebné konanie je vždy vedené so všetkými účastníkmi konania, t.j. aj so susedmi za predpokladu, že ich práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť konaním, resp. stavbou dotknuté.
Dobrý deň,
prosím vás o informáciu, či je potrebné ohlásiť ako drobnú stavbu realizáciu elektrickej/plynovej/vodovodnej prípojky k práve rozostavanej novostavbe, alebo samotné stavebné povolenie na stavbu rodinného domu už toto pokrýva? A ako je to v pripade, ked sa pri realizácii akejkoľvek prípojky musí rozkopať verejný chodník, príp. cesta? Treba to tiež dopredu ohlasovať? Nie som si istá.
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, správne chápem, že ak mám už stojaci altánok (cca 25 rokov) a potrebujem na ňom iba vymeniť strechu, prípadne vymenit niektoré časti konštrukcie, lebo už sa na nich prejavil vek, ale nezmením výšku ani nezmením pôdorys, tak nemusím podávať ani ohlásenie drobnej stavby?
Ďakujem
Dobrý deň prajeme,
pri rekonštrukcii strechy nie je potrebné stavebné povolenie, pokiaľ ide len o výmenu strešnej krytiny, resp. ide len o takú formu rekonštrukcie, pri ktorej sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby t.j. aj strechy, resp. jej nosných konštrukcií.
Citujeme zo Stavebného zákona:
§ 55
2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; – výmena niektorých súčastí konštrukcie strechy
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. – výmena krytiny
Aj v týchto prípadoch však stavebný úrad má kompetenciu určiť, že takáto stavba, stavebná/é úprava/y alebo udržiavacie práce po ich ohlásení podliehajú stavebnému povoleniu.
Z uvedeného vyplýva, že ak pôjde o zmenu konštrukcie zastrešenia ako jedného z nosných prvkov stavby (okrem stavieb s charakterom drobnej stavby), stavebník je povinný zabezpečiť si stavebné povolenie.
Ak má však stavba Vášho altánku charakter iba drobnej stavby (do 25m2, max. výška 5 m, medzi hlavnou stavbou napr. rodinného domu a altánkom existuje voľný priestor, t.j. „neopierajú“ sa o seba navzájom stenami), postačuje pri kompletnej rekonštrukcii strechy t.j. vrátane jej nosných konštrukcií ohlásenie realizovaných stavebných úprav alebo udržiavacích prác (vzhľadom na to, že na výstavbu takejto stavby ako celku by v zásade postačovalo ohlásenie t.j. pokiaľ stavebný úrad neurčí inak – § 57, ods. 1 , tretia veta SZ).
Doklady, ktoré je potrebné k ohláseniu doložiť, ustanovuje vyhláška č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona.
Činnosti, ktoré sú predmetom ohlásenia môže stavebník uskutočniť iba na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočňovaniu nemá námietky.
Veríme, že pre Vás naša odpoveď bude užitočná.
Dobrý deň,
prosím vás o informáciu, či je potrebné ohlásiť ako drobnú stavbu realizáciu elektrickej/ prípojky k chatke ktorá ma rozmer 5 x 5 m, alebo samotné stavebné povolenie.Vybudovala sa Nám v chatovej oblasti nová distribučná sieť, kde bolo potrebne vybaviť stavebne povolenie pre viacero parciel/ uchádzačov o prípojky. VSD nás v najbližšom období zapojí do distribučnej siete na odber. Otázka na Vás, som povinný nahlásiť od mojej skrine do chaty stavebnému úradu?Chatka ma rozmer 5 x 5 m je položena na betonárskych pat-kach. Ďakujem
Dobrý deň,
aj domová, resp. neverejná časť elektrickej prípojky (najčastejšie za existujúcim RE elektromerovým rozvádzačom po hlavný domový rozvádzač RH), ktorá sa síce bude realizovať na Vašom pozemku, spadá pod povinnosť ohlásiť stavebnému úradu takúto drobnú stavbu (súčasťou ohlásenia má byť aj projektová dokumentácia elektrickej prípojky pozostávajúca z textovej a výkresovej časti).
Dobrý deň, prosím Vás, mám otázku ohľadom opravy fasády staršieho rodinného domu resp. jeho zateplenia, či je potrebné ohlásiť realizáciu týchto prác stavebnému úradu. Ďakujem
Dobrý deň,
v prípade zateplenia obvodových stien je prevdepodobné, že ohlásenie nebude postačovať a stavebný úrad určí, že je potrebné stavebné povolenie. Odporúčame stavbu ohlásiť a počkať na reakciu stavebného úradu, príp. sa vopred informovať, či stavebný úrad bude v tomto konkrétnom prípade vyžadovať stavebné povolenie.
Dobrý deň,
sused chce prerobiť a zväčšiť balkón na terasu s prístupovou rampou pre vozík. Rampa má byť umiesnená priamo na hranici s naším pozemkom a domom, čo nám znemožní prístup potrebný na údržbu plotu Jedná sa o susedné domy v radovej zástavbe.
1) Aká je minimálna vzdialenosť takejto stavby od nášho domu a pozemku?
2) Potrebuje sused na takúto stavbu stavebné povolenie?
3) Budeme aj my ako dotknutá osoba dávať súhlas k takejto stavbe?
Dobrý deň,
pre umiestňovanie akejkoľvek stavby v zásade platí tieto pravidlá:
a. Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
b . Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel (túto problematiku podrobnejšie rieši vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie)
2. Podľa popisu v otázka nie je možné určiť, či je nutné stavebné povolenie, pravdepodobne pôjde o zmenu dokončenej stavby, takže v tom prípade je potrebné SP.
3. Iba v prípade, že táto stavba podlieha povoľovaciemu t.j. stavebnému konania, v ktorom budete účastníkmi konania. Pokiaľ by stavba mala parametre drobnej stavby, bude riešená ohlásením (bez účasti vlastníkov susedných pozemkov a stavieb, príp. iných osôb, ktoré môžu byť stavbou dotknuté, nakoľko nejde o správne konanie tak, ako je definované v kontexte platnej legislatívy – oslovovanie a informovanie účastníkov konania je príznačné iba pre stavebné konanie ako osobitný typ správneho konania (ktorého výsledkom je individuálny správny akt vo forme rozhodnutia)
Dobrý deň,
podľa Vášho popisu by malo postačovať požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky.
Ak máte v pláne vykonávať aj stavebné úpravy, potom v závislosti od ich charakteru je potrebné buď ohlásenie (stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nezmení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti) alebo stavebné povolenie (ostatné stavebné úpravy).